Možno práve pre to med patrí do prvej desiatky najviac falšovaných potravín a až príliš často býva znehodnotený nevhodnými technologickými postupmi pri spracovaní, či už zámernými alebo nechcenými.
Osvedčeným spôsobom, ako kúpiť kvalitný med, je mať vlastného overeného lokálneho dodávateľa a nespoliehať sa na nákup v obchode. To však nie je vždy možné. Ak máte pochybnosti o kvalite medu, ktorý ste si kúpili, zistite s nami, ako spoľahlivo zistiť kvalitu medu v domácich podmienkach.
1. Použite refraktomer na med
Asi najosvedčenejšou a najpresnejšou metódou domácej kvality medu je použitie refraktometra na med, ktorý dokážete s jeho pomocou určiť napríklad obsah vody, obsah cukru alebo hustotu medu. Vďaka jednoduchému testu pomocou refraktometra a porovnaniu dosiahnutých výsledkov s tými normovanými spoľahlivo zistíte, či ste kúpili pravý med, alebo pančovaný. A taký med predsa jesť nechcete – nielenže je zbavený väčšiny nutričných vlastností, ale v extrémnom prípade môže dokonca ohrozovať vaše zdravie.
2. Jednoduchým pohľadom
Najmenej spoľahlivý zo všetkých spôsobov, no postupom času sa v ňom môžete zdokonaľovať. Zistíte tak napríklad scukornatený med, ktorý napriek všeobecne rozšíreným predstavám nie je chybou, ale naopak známkou kvality a prírodného pôvodu. Neskôr si povieme aj niečo o vrstvení.
3. Trik s vodou
Do čistej vody vhoďte jednu lyžicu medu. Pravý med nemá tendenciu k rozpúšťaniu, ale naopak padá priamo ku dnu v jednom kuse. Môžete doplniť testom pomocou jódovej tinktúry, ktorú do pohára nakvapkáte. Prírodný med v takom prípade nezmení farbu, naopak ten „pančovaný“ či nastavovaný rôznymi sirupmi a dochucovadlami modrá, čo poukazuje na obsah škrobu.
4. Namočte do medu knôt
Do medu namočte knôt a prebytočný med zotrite. Ak knôt po zapálení horí, je to dobré znamenie. Naopak prebytočná voda by zapálenie knôtu neumožňovala.
5. Test octom
Do trochy čistej vody s medom pridajte pár kvapiek octu a rozhrkajte. V tomto prípade je negatívnym znakom riedeného medu pena na povrchu vzniklého roztoku. Od takého medu ruky preč!
6. Test savým papierom
Ďalšou osvedčenou metódou je použitie savého papiera, ktorý asi všetci poznáme zo školy. Teda minimálne tí z nás, ktorí školu navštevovali ešte v minulom storočí. Ak sa med do papiera vsaje, znamená to opäť, že je nastavovaný a obsahuje príliš vody.
7. Test s chlebom
Do testovanej vzorky medu vložte kúsok chleba a potom asi 7 až 8 minút počkajte. Ak váš chlieb zmäkol, med nie je čistý, a môže to byť opäť spôsobené prílišným množstvom vody. V kvalitnom mede chlieb za takú krátku dobu nezmäkne. Alebo vyskúšajte med na chlieb natrieť - na mieste, kde sa med vsaje, chlieb ostane na tvrdší.
8. Kontrola etikety
Jedna z tých jednoduchších metód kontroly, ktorej môžete, ale aj nemusíte veriť. Skrátka v tomto prípade nemusí platiť, že čo je napísané, to je dané. Túto metódu použite skôr ako doplnkovú. Len doplníme, že aj vzhľadom na „exotické“ pele a alergény je vhodnejšie kupovať domáce produkty, a nie tie ledabolo označené len ničnehovoriacim súslovím „vyrobené v EU“. Prečítajte si, čo od producentov medu vyžaduje pri označovaní spotrebiteľských balení medu slovenská legislatíva.
9. Vôňa medu
Test vône môže urobiť aj úplný laik, pretože prirodzenú, prírodnú vôňu pravého medu prosto poznáme všetci. Z dobrého medu ucítite aj kvety, naopak z toho falošného niečo neopísateľne syntetického a umelého.
10. Kontrola vytvárania vrstiev
Čistý med nevytvára vrstvy, ale naopak je kompaktný a hutný. Usádzanie podobe cukru v podobe zakalenia nieje na škodu, a ako sme si už povedali, cukornatosť tiež nie, ale oddeľovanie jednotlivých vrstiev sedimentu na dne pohára už by nás malo varovať. Jednotlivé vrstvy rôznych odtieňov totiž ukazujú na obsah farbív, cukrových roztokov alebo karamelu. Nevieme povedať, čo z toho je horšie, ale od takého medu opäť radšej ruky preč.
