Oba prístroje pritom majú prakticky rovnaký účel – merať množstvo určitej látky v roztoku, napríklad obsahu cukru v kvase. Keď klesne obsah cukru v kvase pod určitú hodnotu, kvas pripravený na pálenie.
A zatiaľčo účel refraktometra aj hydrometra je rovnaký, metódy potrebné k zisteniu stavu či už známej či neznámej tekutiny sú už odlišné. Prvý z nich je optický prístroj, ktorý čistotu určitého roztoku (respektíve koncentráciu jednej látky rozpustenej v látke inej) meria tak, že buďto určí tzv. refraktívny index tohto roztoku alebo jeho určitú fyzickú vlastnosť, ktorá s týmto indexom priamo či nepriamo súvisí.
Jedným z príkladov využitia tohto typu prístroja je refraktometer na prevádzkové kvapaliny. Áno, aj motoristom takéto zariadenie príde vhod a sami – bez toho, aby museli do servisu – si jednoducho určíte napríklad koncentráciu močoviny v aditíve AdBlue. Čím jednoducho určíte aj kvalitu práve natankovaného aditíva. Alebo odmeriate koncentráciu chladiacej kvapaliny na báze propylénglykolu a etylénglykolu v chladiči vozidla či koncentráciu nemrznúcej zmesi v ostrekovačoch vozidla, čo je dôležité pre stanovenie bodu tuhnutia chladiacich kvapalín. Alebo tiež meranie koncentrácie elektrolytu v batérii automobilu.
K tej chladiacej kvapaline ešte jedna poznámka – podľa koncentrácie kvapaliny na báze propylénglykolu a etylénglykolu je možné zistiť, či je používaný roztok v súlade so štandardom G11, G12 alebo G13, a podľa toho zohnať vhodnú kvapalinu na doplnenie. Vzájomné miešanie viacerých druhov kvapalín sa totiž neodporúča.
Naproti tomu hydrometer meria relatívnu hustotu roztoku. Pritom funguje na jednoduchom princípe Archimedovho zákona, a síce že teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované hydrostatickou vztlakovou silou, ktorej veľkosť sa rovná tiaži kvapaliny s rovnakým objemom, ako je objem ponorenej časti telesa, v našom prípade teda hydrometru.
Spoločným znakom refraktometra aj hydrometra je okrem rovnakého účelu aj fakt, že sú oba tieto prístroje citlivé na teplotu. Pokiaľ ide o refraktometer, pri tom sa s teplotou menia aj refraktívne indexy a zariadenie sa tak musí prispôsobiť zmenám teplôt tak, aby bolo schopné ponúknuť presné výsledky merania. K tomu je mnoho týchto prístrojov vybavených systémom automatickej kompenzácie teploty, vďaka čomu je odčítanie potrebných údajov jednoduchšie – a to je aj dôvod, prečo bývajú refraktometre spravidla drahšie, než hydrometre rovnakej kvalitatívnej úrovne.
Väčšina hydrometrov potom k úpravám teploty potrebuje praktickú tabuľku, podľa ktorej potom zistené výsledky upravíte manuálne na základe porovnania s kalibračnou teplotou konkrétneho zariadenia. Výpočty to nie sú zložité, ale žiadajú si od používateľa určitý čas.
